Časozber (#6) - O tom, ako funguje hodinkový trh
Prečo majú jedny hodinky dvojakú cenu? Dozvieš sa.
Ahoj. Práve čítaš Časozber. Je to newsletter pre milovníkov aj nemilovníkov hodiniek. Dnes o tom, že v Ženeve cez víkend lietali vzduchom milióny a o tom, prečo majú hodinky dve cenovky.
Príbeh neznámeho Nemca
Toto číslo nezačnem tak, ako obvykle, príbehom značky, ale príbehom neznámeho nemčúra. Ale najskôr kontext: Tento víkend (teda od 12. - 14.5.2023) sa v Ževene konajú viaceré dražby:
Christie's ponúkla 40 kusov hodiniek F.P. Journe
Hodinára, o ktorom som písal v minulom Časozbere. Celkovo sa v tejto dražbe premlelo viac ako 13 600 000 frankov. Len pre predstavu o akých kúskoch a cifrách sa tu bavíme:
Išlo o vôbec prvú dražbu takýchto rozmerov ešte stále žijúceho watchmakera. Niečo ako, keď dražíte Gretzkeho, alebo Jordanove veci a on sa na to pozerá z prvého radu a cíti sa dobre, užíva si to. Vzhľadom na to, že F.P. Journe vyrobí ročne max do 1000 hodiniek a len okolo 8% celej jeho produkcie je niekde na “na trhu”, sa zlietli páni a dámy s nabitými peňaženkami z celého sveta. Resp. takto: na takýchto dražbách ste buď v salóniku hotela, kde sa dražba koná, lebo ste za A: totálna legenda (napríklad John Goldberger (vygooglite si), pozvali vás, lebo vás všetci radi uvidia a dajú si s vami pohárik. Sem-tam možno niečo prihodíte live, ale biduje za vás aj maník na telefóne, aby nikto zbytočne jaxapoví nevedel čo nemusí. Alebo za B: ste pózer čo naopak potrebuje ukázať napratanú peňaženku. Alebo ešte inak: Uprostred noci sedíte doma v Singapure a bidujete cez telefón zatiaľ čo manželka spí vo vedľajšej izbe a netuší, že ste ste práve minuli 2 milióny dolárov na hodinky. Lebo keby tá zas vedela…
Phillips a Christie's ponúkli 207 položiek, kde ste mohli obúchať milióny
Dražba takýchto rozmerov, resp. skôr kvality, sa koná možno raz za pár rokov. V čase keď píšem tento text je polovica poľa už predaná. Padali pecky ako napríklad:
No “lot 207” ešte stále čaká. A tu sa dostávame k príbehu neznámeho pána z Nemecka: Začiatkom tohto roka, prišiel do aukčnej siene mail od pána, ktorý chcel predať svoje hodinky značky Patek Philippe. Nič neobvyklé. Keď však chlapci prišli na to, čo chce maník streliť, na druhý deň za ním leteli. Týpek má 90 rokov a je poľského pôvodu. Jeho rodina emigrovala z Poľska po 2 svetovej vojne. Jeho otec pracoval ako bankár a keď zarobil nejaké peniaze, kúpil si hodinky, ktoré boli od tej chvíle považované, za rodinné dedičstvo. Ich aktuálny “virtuálny” majiteľ je najmladší potomok a má 9 rokov. Starý pán Nemec vôbec nevedel honotu, vedel len, že môžu byť ako-tak cenné. Hodinky mal schované v bankovom sejfe. Keď prišiel človek z aukčnej siene, priamo v banke pred ním otvorili sejf a hodinky boli vraj zabalené v igelitových taškách obtočených izolačkou, lebo dedulo to takto jxp šanoval. Keď to celé odbalili, zistili, že majú v rukách hodinky z takej série a v takom stave, že všetkým odpálilo dekle. Obzvlášť starému pánovi, ktorému na mieste povedali, že síce nevedia povedať na 100%, ale s najväščou pravdepodobnosťou začnú dražiť na milióne frankov. Podľa aukčnej siene ide o hodinky, ktoré sa po tejto aukcii už nikdy neobjavia na trhu. A aké z toho plynie ponaučenie? Okamžite padajte prehrabávať šuflíky po prababke a za druhé: igelitky vôbec nie sú také zlé, ako sa o nich furt hovorí. Igelitky sú štýl!
Ako to tak píšem, rozmýšľam, či pošlem newsletter až po tom, čo budeme vedieť cenu, alebo to na dnes necháme zahalené ruškom tajomstva... Uvidím ešte. A vy možno na konci newslettra.
PS: V tejto dražbe sa draží aj prototyp od značky BIVER (lot 128), o ktorej som tiež písal tu. Keď som písal tento text, napísal som sem vetu: “To bude tiež pekná raketa.”. Teraz, keď ho editujem, už viem cenu:
A tiež veci od Philippe Dufour, ktorého niektorí považujú za aktuálne najlepšieho žijúceho hodinára. Tento jeho kúsok sa včera predal za 762 000 frankov.
A dnes sa predal jeho vreckový minute repeater, ktorý vyrobil v roku 1982 pre značku Audemars Piguet za 889 000 frankov.
Edukejšn
Predstavujem novú rubriku v Časozbere. Pre hodinkových nadšencov to bude trochu nuda, no pre nie až tak prepnutých ľudí, ako sme my, to bude odkrytie opony do hodinkového sveta a jeho častokrát zvláštneho fungovania. Dnes o tom, prečo majú jedny hodinky dve cenovky.
Aj vďaka tomu, že som silným absolventom dvoch semestrov Ekonomickej Univerzity v Bratislave čo-to o dopyte a ponuke viem. A tu niekde je aj prazáklad toho, prečo sa dnes s hodinkami tak kšeftuje a prečo niekedy stoja to, čo stoja. V nasledujúcich riadkoch sa budeme baviť o dvoch typoch cien: Retail price (butiková cena) a market price (trhová cena a.k.a. “resell price”).
Je jasné, že keď dopyt po luxusných hodinkách (teda pri väčšine značiek) značne prevyšuje ponuku, dejú sa zákonite dve veci: Ceny rastú a predlžuje sa čas (dodacia lehota). Keďže ale týmto značkám, ktoré fungujú na trhu desaťročia (alebo stáročia) úplne nešibe, ceny netlačia do neba oni. Jediné s čím teda môžu ako-tak rozumne operovať je čas dodania. Jednoducho nestihnú (a ani nechcú) vyrobiť viac a tak musíte čakať.
Konkrétny príklad: Na model Rolex Submariner date v oceli za 10 200 € si v butiku počkáte tak rok/dva. Záleží v akom butiku, kde, či sa poznáte, či si o vás myslia že ste trt, alebo normálny týpek…
Lenže čo pracháči neznášajú ešte viac, ako daňové kontroly? Predsa to, keď niečo nemôžu mať hneď ako si zmyslia! A tu sa otvára krásny priestor pre “secondary market”. Existujú ľudia, ktorí vám tie Submarinery “vynesú z butiku”. Alebo ich doma už majú niekoľko rokov a potrebujú ich predať, alebo ich zdedili, alebo ukradli, alebo hocičo. Skrátka ich majú momentálne v rukách. Teraz hneď! Lenže, ako sme si povedali, čo sa stane na trhu ak dopyt prevyšuje ponuku? Tie hodinky už nestoja 10 200€. Stoja toľko, koľko je trh za ne ochotný ponúknuť. Napríklad 15 tisíc.
Áno, aj keď sa vám to nebude zdať, reč bola o naozaj “základom modely”. Takže rozdiel 4 tisíc euro nie je až taký ufo. Tak poďme teda ešte jeden príklad: Minulý rok Patek Philippe spustil predaj modelu Nautilus referenčné číslo 5811/1G.
Je to “náhrada” za už “skončené - už sa nevyrábajú” hodinky Nautilus 5711, ktoré v posledných rokoch pobláznili svet. Nádherné 5811/1G v bielom zlate nájdete v butiku Patek Philippe s cenovkou na zadnej strane, na ktorej sú číselká poukladané v tomto poradí: 69790 a za nimi je znak doláru. Lenže problém je, že si ich nekúpite. Určite nie dnes, ani zajtra, ani za rok, dva alebo tri. Aby ste si takéto hodinky v butiku Patek Philippe kúpili, musíte: 1. Byť zákazníkom Patek Philippe. 2. Byť viacnásobným zákazníkom Patek Philippe. 3. Poznať OSOBNE predajcu. 4. Nebyť drbo 5. Mať peniaze 6. Počkať, kým prídete na radu. Poznámka k návodu: Všetkých 6 podmienok treba spĺňať zároveň.
Alebo… ich môžete mať hneď! Za 159 000 dolárov:
Do celej tejto debaty o cenách vstupujú ešte teraz také veci, ako:
“čím drahší model” tým je čakačka v podstate kratšia - keď si nakonfigurujete hodinky vo full zlate za 40K je o dosť väčšia šanca, že sa k nim dostanete v podstate skoršie, ako k hodinkám z ocele za 10K, ktoré chcú všetci
všetko naozaj záleží od modelu a značky. Napríklad Tudor Black Bay GMT som mohol mať pred rokom v BA za necelé 3 mesiace
samotné značky spúšťajú teraz predaj svojich vlastných “certified” hodiniek z druhej ruky - vidia, že sa v tom točia neuveriteľné prachy a chcú si odkusnúť kus koláča
a milión iných vecí, ktoré sú na osobnú a dlhú debatu
No a teraz, že prečo to nerobia všetci však?
Veď stačí pár tisíc eur na začiatok a už to točíte. Nie je to také easy. Ak vám na to prídu, a to jasné, že vám skôr, či neskôr na to prídu, tak buď musíte mať “vzťahy” s predajcom - if you know what i mean. Alebo vás jednoducho vyškrtnú a hodia na black list. V danom butiku resp. u danej značky vám už proste dvere neotvoria. Existujú aj prípady, kedy z butiku “vynášali” hodinky priamo zamestnanci resp. owneri - preto sa to extrémne čekuje a preto majú tie naozaj TOP značky sveta butiky vo svojom vlastnom vlastníctve. Samozrejme na tom, predávať hodinky (či už ste špekulant a obiehate butiky, alebo proste máte doma hodinky po dedkovi) nie je nič zlé. Len si treba dávať vždy bacha na kvalitu, aby ste nezahoreli jak fakľa. A aj preto si TOP zberatelia dávajú tento víkend dejchánek v Ženeve.
Moja skúsenosť
Ak chceš hodinky z butiku, musíš byť predovšetkým “normálny týpek” a.k.a. štýl si naozaj za peniaze nekúpiš.
Pred pár dňami som mal v Barcelone na rukách hodinky za 41 litrov. A nie jedny :D Nabehol som do butiku v bielom tričku a rifliach po predchádzajúcej Guinness session v írskej krčme a veľmi milo, ale sebavedomo som im povedal presne čo si chcem vyskúšať. Hneď v druhej vete som tiež povedal, že viem ako to chodí, len si proste chcem dať tie hodinky na ruku a pokochať sa. Za 3 minúty sme sedeli vzadu a ja som mal na ruke Rolex Day-date 36mm v ružovom zlate za 40 950€.
Napríklad v Barcelone je taký dopyt, že aj keby som sa chcel zapísať do poradovníka, nezapíšu ma. Je tak preplnený, že si potrebujú “chrániť” aktuálnych klientov. Otvoria ho buď koncom roka, alebo až v roku 2023. Ak by som sa do neho zapísal vtedy, na hodinky by som následne čakal ešte pár mesiacov/rokov. Debata v butiku trvala asi 20 minút, vyskúšal som si viacero modelov a inak veľmi príjemná a distingvovaná pani mi povedala, že presne takých ľudí, ako som ja dáva ona “vyššie” do čakačky. Videla, že sa vyznám a jednoducho nie som debil. Povedala mi, že je zo mňa cítiť, že keby mi tie hodinky dovolí vyniesť z butiku, že ich “neotočím”. A presne takto fungujú butiky. Chcú vás vidieť, rozprávať sa s vami. Musíte si s nimi vytvoriť vzťah. Musíte sa poznať. A presne tak sa snažím pristupovať ja k biznisu u nás v agentúre. Chcem robiť s ľuďmi, ktorých poznám, s ktorými si mám čo povedať aj mimo reklamu. Ide to potom všetko tak nejako úplne inak. Lepšie a príjemnejšie. Tak sa tam snáď niekedy zapíšem, počkám pár rokov a minem nejaké tie peňáze! Šak čo s tým.
Přátelé, kamarádi na dnes stačilo. Aktuálne je 14:44 (keď editujem tak 16:10) a v Ženeve sa to už zase mele! Idem to sledovať.
Ak ťa Časozber baví, pošli ho ďalej. Nabudúce bude viac biznisový a ukážem vám nejaké čísla a finančné výsledky tých TOP značiek sveta za minulý rok. Bude to šupa.
Píšeme si. Kuko.